True Love - 1. kapitola 1/2
Autor: Maggie C.:)
Časť: 1. 1/2 - Mám im veriť?
Louis
Ako? Ako môže otec takto zbiť svoju dcéru. Tá scéna bola akoby vystrihnutá z nejakého akčného filmu. Keď som k nim pribehol zacítil som zápach alkoholu. Takže pil? Utápal som sa vo svojich myšlienkach až kým sme nezastali pred našim domom. Pomohol som jej vísť a zaviedol ju do domu. Ostala stáť v nemom úžase vo dverách. Zasmial som sa a postrčil ju dnu.
„Ak sa môžem spýtať," otočila sa ku nám.
„Kde budem spať?"
„Nooo... hosťovskú nemáme takže budeš musieť byť u jedného z nás," poškrabal som sa po hlave.
„Ale u koho? Viem, že väčšina z vás má priateľky tak..."
„Buď u mňa," roztiahol Harry náruč a vyškieral sa na ňu.
„Nič proti tebe, Harry, ale ty si moc perverzný," chabo sa naňho usmiala.
„Môžem si vybrať ja?"
„Hej. Tak u koho?" spýtal sa Zayn. Otočila sa ku mne.
„Môžem u teba, Louis?"
„Hej, mne to nevadí," usmial som sa na ňu.
„Tak dobre," úsmev mi opätovala.
„A Megan," zavolal sa ňou Liam, keď bola na schodoch.
„Kedy nám to vysvetlíš?"
„Zajtra, teraz nemám chuť," odpovedala potichu. Odprevadil som ju do mojej izby, dal jej nejaké svoje tričko a tepláky a išiel som sa osprchovať. Keď som prišiel do izby, už bola prezlečená a sedela na posteli. Zo zrkadla v kúpeľni som vytiahol lekárničku. Ešteže ju tam mám. Pomaly som jej začal dezinfikovať rany. Trošku sa trhla. Videl som, že ju to bolí. Keď som skončil, všetko som upratal a priľahol si k nej. Bola mi otočená chrbtom.
„Dobrú noc," zašepkal som jej do ucha.
„Dobrú," povedala unavene a o chvíľočku zaspala. Dal som jej ruku okolo pása a o chvíľu som zaspal aj ja.
Ráno, Megan
Keď som sa ráno zobudila, bolelo ma celé telo. Pokúsila som sa posadiť, ale niečo mi v tom bránilo. Niečia ruka. Otočila som sa a vedľa mňa ležal Louis. Rýchlo som jeho ruku zložila z môjho pása a odtiahla sa od neho. On sa iba pomrvil a pomaly začal otvárať oči. Rozhliadol sa ospalo po izbe až jeho pohľad skončil na mne.
„Dobré ráno," usmial sa na mňa.
„Dobré," zamrmlala som.
„Čo sa deje?" pozrel sa na mňa ustarane.
„Ja len... ja sa bojím," začali sa mi tisnúť slzy do očí. Privinul si ma k sebe a tuho ma objal. Potichu som mu vzlykala do trička, až ma to úplne prešlo.
„Lepšie?" spýtala sa. Prikývla som.
„No tak, usmej sa," usmial sa na mňa a palcom mi zotrel poslednú slzu. Zašteklilo ma to, a tak som sa jemne pousmiala.
„Tak, ide sa," povedal a vstal z postele.
„Ak sa môžem spýtať," otočila sa ku nám.
„Kde budem spať?"
„Nooo... hosťovskú nemáme takže budeš musieť byť u jedného z nás," poškrabal som sa po hlave.
„Ale u koho? Viem, že väčšina z vás má priateľky tak..."
„Buď u mňa," roztiahol Harry náruč a vyškieral sa na ňu.
„Nič proti tebe, Harry, ale ty si moc perverzný," chabo sa naňho usmiala.
„Môžem si vybrať ja?"
„Hej. Tak u koho?" spýtal sa Zayn. Otočila sa ku mne.
„Môžem u teba, Louis?"
„Hej, mne to nevadí," usmial som sa na ňu.
„Tak dobre," úsmev mi opätovala.
„A Megan," zavolal sa ňou Liam, keď bola na schodoch.
„Kedy nám to vysvetlíš?"
„Zajtra, teraz nemám chuť," odpovedala potichu. Odprevadil som ju do mojej izby, dal jej nejaké svoje tričko a tepláky a išiel som sa osprchovať. Keď som prišiel do izby, už bola prezlečená a sedela na posteli. Zo zrkadla v kúpeľni som vytiahol lekárničku. Ešteže ju tam mám. Pomaly som jej začal dezinfikovať rany. Trošku sa trhla. Videl som, že ju to bolí. Keď som skončil, všetko som upratal a priľahol si k nej. Bola mi otočená chrbtom.
„Dobrú noc," zašepkal som jej do ucha.
„Dobrú," povedala unavene a o chvíľočku zaspala. Dal som jej ruku okolo pása a o chvíľu som zaspal aj ja.
Ráno, Megan
Keď som sa ráno zobudila, bolelo ma celé telo. Pokúsila som sa posadiť, ale niečo mi v tom bránilo. Niečia ruka. Otočila som sa a vedľa mňa ležal Louis. Rýchlo som jeho ruku zložila z môjho pása a odtiahla sa od neho. On sa iba pomrvil a pomaly začal otvárať oči. Rozhliadol sa ospalo po izbe až jeho pohľad skončil na mne.
„Dobré ráno," usmial sa na mňa.
„Dobré," zamrmlala som.
„Čo sa deje?" pozrel sa na mňa ustarane.
„Ja len... ja sa bojím," začali sa mi tisnúť slzy do očí. Privinul si ma k sebe a tuho ma objal. Potichu som mu vzlykala do trička, až ma to úplne prešlo.
„Lepšie?" spýtala sa. Prikývla som.
„No tak, usmej sa," usmial sa na mňa a palcom mi zotrel poslednú slzu. Zašteklilo ma to, a tak som sa jemne pousmiala.
„Tak, ide sa," povedal a vstal z postele.
Komentáre
Zverejnenie komentára