Friends and more! 4

Autor: Maggie Rbd

Časť: 4.

Elizabeth
Niekto mi poklopkal po pleci a keď som sa otočila stál za mnou hnedovlasý chalan s orieškovými očami.
,,Ahoj.Ja som Liam"podal mi ruku.
,,Elizabeth,ale volaj ma Eli"žiarivo som sa naňho usmiala.Potom ma zaviedol k 4 chalanom opodiaľ,s ktorými som sa postupne zoznámila.Keď som prišla k poslednému a pozrela som sa hore do jeho tváre,naskytol sa mi pohľad do nádherných modrých očí,ktoré ma dokázali rozosmiať.Predo mnou stál sám Louis.Krok som od neho ustúpila.
,,Eli ja..."začal koktať.
,,Nie Louis"začala som,,bez rozlúčky si odišiel.Nepovedal si mi kam ani nič iné"pomaly som zvyšovala hlas.Chcel ma prerušiť,ale nenechala som ho.
,,Louis,ty si myslíš,že sa po roku vrátiš a všetko bude po starom?!Zlomil si mi srdce ,tým že si odišiel.Bez rozlúčky.Ako si mohol!!"rozkričala som sa a rozbehla sa preč.Dobre sa mi nebežalo,pretože cez slzy som skoro nič nevidela.Nejakým zázrakom som dobehla do šatne a zabuchla za sebou dvere.Zviezla som sa po nich dole a chytila si kolená.Začala som srdcervúco plakať.Čo tu robí?Snáď nie je v tej kapele?Z môjho premýšľania ma  vytrhlo zúrivé búchanie na dvere.
,,Eli,otvor."Neodpovedala som.
,,Eli,no ták,otvor."Zase nič.
,,Eli,otvor,lebo rozrazím dvere."Rýchlo som vstala od dverí a presunula som sa na gauč.Čakala som čo urobí.Ten idiot tie dvere fakt rozrazil.Pristúpil ku mne a chcel ma objať.Ja som sa mu však vykrútila a odstúpila od neho.
,,Nedotýkaj sa ma."
,,Eli ja..prepáč mi to.Bol a stále som ten najväčší debil na svete.Prepáčiš mi to?"
,,Louis,toto je niečo čo sa nedá ospravedlniť.Ja...."Nevydržala som to a znovu sa rozplakala.Podišiel ku mne a objal ma.Pomaly som mu začala máčať tričko svojimi slzami.Tak mi chýbal.Odtiahol sa odo mňa a pozrel mi do očí.Palcom mi zotrel slzu,ktorá sa kotúľala dole mojim lícom a povzbudivo sa na mňa usmial.Úsmev som mu opätovala.
,,Odpustené"zašepkala som počas toho ako so poťahovala nosom.Znovu ma objal,zatočil so mnou a kričal:,,Ona mi odpustila" a smial sa na celú šatňu.Postavil ma na zem a objal tak,že som nemohla dýchať.
,,Dobre,prestaň.Chceš ma zadusiť?"zamrmlala som mu do ramena.Hneď sa odtiahol a ja som sa mohla znovu nadýchnuť.
,,Ďakujem"zašepkal skoro nečujne.Otočili sme sa k dverám,že pôjdeme za ostatnými,ale tí stáli vo dverách a pozerali na nás.
,,Boli ste zlatí"prehlásil Harry.
,,Čo žiarliš?"spýtala som sa ho s úškrnom.
,,Ja a na teba?Prosím ťa"prevrátil očami.
Iba som sa nad ním zasmiala.
,,A čo teraz?"spýtala som sa a preskakovala pohľadom z jedného na druhého.
,,Teraz mi ideme skúšať a potom nám to vysvetlíte,dobre?"Obidvaja sme prikývli.Chalani sa vybrali na stage a ja som ich opodiaľ sledovala.Sú úžasný.Ich piesne majú v sebe nejakú energiu.Usmievala som sa a hýbala do rytmu.Keď skončili,vybrala som sa k nim.Sedeli na stoličkách,na kraji pódia.Keď ma zbadali,usmiali sa na mňa.Sadla som si na voľnú stoličku vedľa Louisa.Chalani ma más kukali a čakali kedy začneme.Pozrela som na Louisa.Ten sa nadýchol a začal....

Sorry,ale mala som toho veľa.Ešte stále som vystresovaná z prijímačiek.
Love ya,Sam :-*