True Love - Prológ
Autor: Maggie C. :)
Časť: Prológ
Možno, že si hovoríte prečo niekto ako ja môže ešte žiť. S mojou mamou žijeme spolu s otcom tyranom, ktorý nás neustále bije a my nič proti nemu nezmôžeme. Často príde domov opitý a my ho potom musíme obskakovať. Ak neurobíme to čo chce, zbije nás. Mama už dala aj návrh na rozvod, ale keď sa to dozvedel najviac som to schytala ja. Nadával mi a kričal na mňa, že ja som ju na to nahovorila. Nadávky ako lúzer, sviňa alebo špina sú na dennom poriadku, ale teraz použil väčší kaliber, ktorý tu ani opisovať nemôžem. Oh, zabudla som sa predstaviť. Volám sa Megan Trisst a bývam momentálne v Londýne aj som sa tu narodila. Je mi 18. Mám jednu kamarátku, ktorá vie čo sa u nás doma deje, ale statočne drží jazyk za zubami a za to som jej nesmierne vďačná. Jej meno je Carly Alton. Má rovnako ako ja 18 a býva neďaleko nás. Chodíme spolu do školy a aj triedy. Aký je môj život? To sa ako vážne pýtate, keď je to jasné ako facka? Je ťažký, hrozný, odporný, vyberte si. Chlapca som v živote nemala a on mi to nedovolí. Všetko však začalo naberať prudký spád od toho dňa ako som ich spoznala. Bola som s Carly v obchodnom centre CITYHILL a práve tam mali autogramiádu chalani z One Direction. Stáli sme opodiaľ a sledovali ich. Všimla som si, že Louisovi uteká očko ku mne. Pousmiala som sa, počkali sme kým skončí autogramiáda a potom sa vybrali k východu. Zrazu do mňa niekto narazil.
„Prepáč, nevidel som ťa," ozval sa povedomý hlas.
„To je v pohode," povedala som a pozrela sa na dotyčného. Môj pohľad sa stretol s párom modro-šedých očí. Zastala som ako zhypnotizovaná. Po chvíľke som sa spamätala a odstúpila.
„Si v poriadku?" spýtal sa ma. Prikývla som a chcela som odísť, keď som zacítila tlak na pravej ruke.
„Počkaj, aspoň mi daj tvoje číslo," pozrel sa na mňa psími očami. Chvíľu som váhala, ale nakoniec som zobrala kúsok papiera a naškrabala číslo. Podala som mu ho a opäť vyrazila k východu.
„Hej!" Och nie už zase. Otočila som sa k nemu.
„Môžeme vás odviesť?" preskakoval pohľadom raz na mňa, raz na Carly.
„Netreba, ja pôjdem peši," povedala. Zdesene som sa na ňu pozrela, ale ona sa len usmiala na Louisa a mne poslala vzdušný bozk a už jej nebolo. Louis sa na mňa spýtavo pozrel.
„Neviem, či je to dobrý nápad," zahľadela som sa mu do očí.
„Ale je, tak poď," ťahal ma za ruku k autu. Nechcela som, ale nakoniec (pod ťarchou Louisovho psieho pohľadu) nastúpila a povedala mu adresu.
„Prepáč, zabudol som sa predstaviť. Som Louis a toto sú Harry, Liam, Zayn a Niall," hovoril a ukazoval na každého.
„Som Megan," usmiala som sa na nich.
„Tak a sme tu," ozval sa Liam.
„Ďakujem, že ste ma odviezli." Vyšla som z auta. Hneď ako som otvorila bránku, dvere na dome sa rozleteli a v nich stál zase opitý otec.
„Kde si bola?!" zrúkol na mňa a jazyk sa mu statočne zaplietal. Bola som ticho.
„Dočkám sa odpovede?!" Začal sa ku mne približovať. Stále som necekla ani slovko.
„TAK??!!" Chytil ma za zápästie a drvil mi ho.
„Nechaj ma," snažila som sa mu vytrhnúť. Odstúpil odo mňa a strelil mi... päsťou. Zatackala som sa a šokovane si chytila rozbitú peru. Neváhal ani chvíľku, chytil ma za vlasy, stiahol na zem a tak ma ťahal až do domu. Kričala som, metala sa, ale nič nepomohlo. Zrazu z auta vyštartoval Louis a hneď bol pri nás.
„Pustite ju!!!" zrúkol na otca. Ten sa šokovane otočil a ešte silnejšie ma poťahal za vlasy. Moje uplakané oči sledovali scénu predo mnou. Louisa pripraveného kedykoľvek mu jednu vraziť a otca, ktorý funel ako býk.
„Ak nepustím, tak čo?" začal sa naňho otec vyškierať.
„Tak...," Louis nedohovoril a jednu mu vrazil. Skácal sa na zem ako vrece zemiakov. Louis ma zdvihol a odniesol do auta.
„Do hlavného stanu ,George," zavelil a už sme sa hnali po ceste.
„Si v poriadku?" ozvalo sa vedľa mňa. Otočila som hlavu za hlasom a pozerala sa na Liama.
„Hej," odvetila som.
„Som na to už zvyknutá."
„ČO???" vykríkli všetci naraz.
„Nechcem sa o tom teraz rozprávať," prosto som povedala a ďalej sa venovala pozorovaniu cesty.
A/N:
Prológ k True Love je tu. Darček na Nový Rok pre vás. Prajem vám všetko naj ;) Enjoy, Maggie Rebelde
„Prepáč, nevidel som ťa," ozval sa povedomý hlas.
„To je v pohode," povedala som a pozrela sa na dotyčného. Môj pohľad sa stretol s párom modro-šedých očí. Zastala som ako zhypnotizovaná. Po chvíľke som sa spamätala a odstúpila.
„Si v poriadku?" spýtal sa ma. Prikývla som a chcela som odísť, keď som zacítila tlak na pravej ruke.
„Počkaj, aspoň mi daj tvoje číslo," pozrel sa na mňa psími očami. Chvíľu som váhala, ale nakoniec som zobrala kúsok papiera a naškrabala číslo. Podala som mu ho a opäť vyrazila k východu.
„Hej!" Och nie už zase. Otočila som sa k nemu.
„Môžeme vás odviesť?" preskakoval pohľadom raz na mňa, raz na Carly.
„Netreba, ja pôjdem peši," povedala. Zdesene som sa na ňu pozrela, ale ona sa len usmiala na Louisa a mne poslala vzdušný bozk a už jej nebolo. Louis sa na mňa spýtavo pozrel.
„Neviem, či je to dobrý nápad," zahľadela som sa mu do očí.
„Ale je, tak poď," ťahal ma za ruku k autu. Nechcela som, ale nakoniec (pod ťarchou Louisovho psieho pohľadu) nastúpila a povedala mu adresu.
„Prepáč, zabudol som sa predstaviť. Som Louis a toto sú Harry, Liam, Zayn a Niall," hovoril a ukazoval na každého.
„Som Megan," usmiala som sa na nich.
„Tak a sme tu," ozval sa Liam.
„Ďakujem, že ste ma odviezli." Vyšla som z auta. Hneď ako som otvorila bránku, dvere na dome sa rozleteli a v nich stál zase opitý otec.
„Kde si bola?!" zrúkol na mňa a jazyk sa mu statočne zaplietal. Bola som ticho.
„Dočkám sa odpovede?!" Začal sa ku mne približovať. Stále som necekla ani slovko.
„TAK??!!" Chytil ma za zápästie a drvil mi ho.
„Nechaj ma," snažila som sa mu vytrhnúť. Odstúpil odo mňa a strelil mi... päsťou. Zatackala som sa a šokovane si chytila rozbitú peru. Neváhal ani chvíľku, chytil ma za vlasy, stiahol na zem a tak ma ťahal až do domu. Kričala som, metala sa, ale nič nepomohlo. Zrazu z auta vyštartoval Louis a hneď bol pri nás.
„Pustite ju!!!" zrúkol na otca. Ten sa šokovane otočil a ešte silnejšie ma poťahal za vlasy. Moje uplakané oči sledovali scénu predo mnou. Louisa pripraveného kedykoľvek mu jednu vraziť a otca, ktorý funel ako býk.
„Ak nepustím, tak čo?" začal sa naňho otec vyškierať.
„Tak...," Louis nedohovoril a jednu mu vrazil. Skácal sa na zem ako vrece zemiakov. Louis ma zdvihol a odniesol do auta.
„Do hlavného stanu ,George," zavelil a už sme sa hnali po ceste.
„Si v poriadku?" ozvalo sa vedľa mňa. Otočila som hlavu za hlasom a pozerala sa na Liama.
„Hej," odvetila som.
„Som na to už zvyknutá."
„ČO???" vykríkli všetci naraz.
„Nechcem sa o tom teraz rozprávať," prosto som povedala a ďalej sa venovala pozorovaniu cesty.
A/N:
Prológ k True Love je tu. Darček na Nový Rok pre vás. Prajem vám všetko naj ;) Enjoy, Maggie Rebelde
Komentáre
Zverejnenie komentára