Friends and more! 1

Autor: Maggie Rbd

Časť: 1.

Ahoj!Moje meno je Elizabeth Gross,mám 19 a pochádzam z Doncasteru.Áno,z toho Doncasteru-rodiska známeho Louisa Tomlinsona.Mám dlhé hnedé vlasy,modro-šedé oči a podľa spolužiakov som škaredá.Chcem vám porozprávať môj príbeh,ale predtým než začnem zahĺbim sa do svojej minulosti.

Marec roku 2010,Doncaster:
Sedela som znudene v zadnej lavici.Ďalší nudný a obyčajný deň ako každý iný.Zrazu zazvonilo a do triedy vošla učiteľka.
,,Dobré ráno,žiaci.Predtým než začneme vám chcem predstaviť nového člena našej triedy."Spozornela som.Dvere sa otvorily a dnu vošiel vysoký hnedovlasý chalan s modrými očami a veľkým úsmevom.
,,Trieda,toto je Louis Tomlinson."
,,Ahojte"usmial sa a mrkol.Počula som pár zaľúbených vzdychov.,,Ach tie baby"pomyslela som si.
,,Louis,sadni si vedľa Eli."Vykročil ku mne a sadol si.Učiteľka začal s vysvetľovaním učiva a ja som sa snažila dávať pozor.Louis asi nechcel vyrušovať tak bol ticho,ale všimla som si,že mu očko ku mne uteká.Keď skončila hodina,zobrala som si veci a vyšla z triedy.
,,Hej,ty počkaj"kričal niekto za mnou.Ja som iba pridala do kroku.
,,No ták,počkaj."Zastavila som a otočila sa na dotyčného,čo na mňa kričal.Pri mne zastavil udychčaný Louis.
,,Páni,si rýchla"povedal na jeden dych,zatiaľ čo sa držal za kolená.Narovnal sa a pozrel na mňa.
,,Ahoj.Ja som Louis"vystrel ku mne ruku.Chvíľu som váhala či ju prijmem,ale keď som videla,že ju nestiahol,potriasla som ňou.
,,Ahoj,som Elizabeth,ale volajú ma Eli"usmiala som sa.
,,Môže ťa odprevadiť domov?"
,,Ak ti to nevadí."
,,Mne a vadiť?V žiadnom prípade.Bude mi cťou odprevadiť také krásne dievča domov."Ostala som stáť s otvorenými ústami.Toto mi ešte nikto nepovedal.Pomaly sa ku mne naklonil a rukou mi zavrel ústa.Vzdialil sa a zahľadel sa mi do očí.Cítila som ako sa mi pohľadom do nich vpíja.Jeho oči boli krásnej modro-šedej farby.Zrazu sa začal nekontrolovateľne smiať.
,,Čo je?Na čom sa smeješ?"spýtala som sa ho.
,,Ten tvoj výraz"vykoktal pomedzi smiech.Urazene som naňho zagánila a prekrížila som si ruky na prsiach.
,,Eli,no ták.Nebuď urazená"začal ma obmäkčovať.Nepozrela som sa naňho.
,,Eli"chytil mi bradu a otočil mi tvár k nemu.Znovu sa začali do mňa vpíjať jeho modro-šedé oči.
Neudržala som sa a usmiala.
,,Ideme?"spýtala som sa.Ochotne mi ponúkol rameno.Prijala som ho a vykročili sme.
,,Si si istá,že ideme k tebe nie ku mne?"
,,Cestu poznám ako svoje topánky,prečo?"
,,Pretože týmto smerom bývam aj ja."
,,Vážne?Ale nehovor"vyvalila som naňho oči a začala sa smiať ako šialená.Chvíľku nám ešte trvala cesta a zastavili sme pri mojom dome.
,,Vieš....tak ma napadlo,že by sme mohli spolu chodiť do školy a zo školy,čo povieš?"pozrel na mňa s nádejou v očiach.
,,To nie je zlý nápad.Dobre,tak o pol ôsmej pred mojim domom,okej?"
,,Okej,a ešte dáš mi číslo?"Zobrala som mobil,ktorý mi podával,naťukala číslo,uložila ho pod "Elibear" a podala som mu ho späť.
,,Takže Elibear"usmial sa na mňa svojim zvodným úsmevom.Prevrátila som oči.
,,Tak ja idem.Uvidíme sa ráno."
,,Okej"usmial sa na mňa a zakýval mi.Vošla som dnu,vybehla do svojej izby a pozrela von oknom.Stále tam stál a usmieval sa.Nakoniec sa pohol a odišiel domov stále sa usmievajúc.Hodila som sa na posteľ s priblbnutým úsmevom.po hodnej chvíli mi až svitlo,že zajtra je škola.Rýchlo som sa nachystala,a než som sa nazdala bolo deväť hodín.Umyla som sa a išla spať.Keď som zaspávala,stále mi behal po rozume Louis.Žeby,ale to nieje možné.nehomla som sa zamilovať.S hlavou plnou myšlienok som zaspala.

Tak baby,prvá časť nového príbehu je na svete vďaka Terke Polákovej.Díky Tery :)Enjoy :P