I Wish 5

Autor: Maggie Rbd

Časť: 5.

V noci sa mi sníval zvláštny sen. Stála som na pódiu pred sálou plnou ľudí a spievala. So mnou tam bol aj niekto iný. Chcela som vedieť, kto to bol, ale keď som sa otočila nikto tam nebol. Prisahala by som, že som niekoho počula. Zrazu ma niekto sotil a ja som spadla z pódia. Vtom som sa zobudila na zemi. Potom mi došlo, že to bol iba sen. Zamyslená som zišla do kuchyne na raňajky. Už od schodov som cítila tú vôňu volského oka a omelety. Začali sa mi zbiehať slinky. Mama presne vedela čo mám, keď ma niečo trápi. Počkať. Ako mohla vedieť, že ma niečo trápi? Veď som jej to nepovedala, či?? Uvidíme, čo mi na to povie.
„Ahoj, mami," pozdravila som ako každé ráno.
„Ahoj zlatko. Ako si sa vyspala?"
„No až na to, že som skončila na zemi a asi som si udrela rameno, skvele."
„Ukáž. Modrina tam nieje. Natri si to a hneď ti bude lepšie."
„Mami, môžem sa ťa niečo spýtať?"
„Samozrejme zlatko, ty vždy."
„Ako vieš, že ma niečo trápi?"
„Prosím?"
„No vždy, keď ma niečo trápi robíš mi tieto raňajky. Tak sa ťa pýtam ako to vieš?"
„Miláčik, ani nevieš čo všetko sa dá s tvojej tváre prečítať."
„To vážne?" Mama iba prikývla. Nevedela som, že som tak dobre čitateľná. Keď mám nejaký problém držím ho vo vnútri, ale mama je mama a tá vždy vie či ma niečo trápi.
„No ták, povedz mi to. Je to škola, kamarátstvo alebo chlapec?" Pri tom poslednom som sa trhla. Mame sa hneď rozžiaril úsmev na tvári. Vedela, že trafila do čierneho.
„Tak, ktorý?"
„Čo?" spýtala som sa jej zmätene.
„Ktorý chlapec?" upresnila.
„Je to jeden z tej kapely, však?" Iba som nesmelo prikývla.
„Je to Liam?" Znova to uhádla. Nevedela som nič povedať. Moje mlčanie bolo pre ňu odpoveďou.
„Vedela som to. Kedy mu to chceš povedať?"
„Ja neviem. Možno, keď ho lepšie spoznám. Viem o ňom dosť, ale možno má tajomstvá, o ktorých neviem. Ešte vždy je čas spoznať toho druhého." Mama iba ticho prikývla. Dala som si raňajky a vyšla som hore do izby. Pustila som si chalanov a rozmýšľala nad tým čo povedala mama. Možno mala pravdu. Vlastne ani neviem ako mu to mám povedať. Ale viem, že k nemu niečo cítim. Je to láska? Naozaj ho milujem? Nie som si istá. Zrazu mi zazvonil mobil a vytrhol ma z myšlienok, ktoré sa mi vírili v hlave.
„Áno?"
„Ahoj, Sam. Tu je Liam."
„Liam? Odkiaľ máš moje číslo?" spýtala som sa trošku zarazene a trošku šťastne.
„Tvoja mama mi ho dala. Nielen mne, ale aj chalanom."
„To vážne? Mala by som sa s ňou porozprávať." Pri tej vete som sa usmiala a počula som ako sa i on zasmial.
„Hej... tak ma napadlo... nešla by si dnes na náš koncert?"
„Čo?! Na váš koncert?! A kde presne?" spýtala som sa plná očakávania.
„Harryho strýko má klub na Owl Street menom Dream Life, a tak nás poprosil či by sme mu neprišli zahrať. Samozrejme, že sme súhlasili. Tak prídeš?" opýtal sa s nádejou v hlase. Porozmýšľala som, či áno alebo nie. Večer nič nemám a asi sa budem nudiť.
„Okej, idem. Beztak večer nemám nič na práci."
„Super. Pošlem pre tebe auto, ktoré ťa odvezie do klubu. Prídeš k barmanovi a povieš mu meno. On si ťa pozrie a zavolá majiteľa, ktorý ťa zavedie za nami."
„Dúfam, že to zvládnem."
„Ale určite. A ešte by som zabudol! Ako sa vlastne voláš celým menom?"
„Samantha Jones."
„Vďaka. Dám barmanovi to meno, okej?" povedal a počula som ako niekomu niečo podáva a hovorí. Určite to bol ten barman.
„Dobre. Takže auto ťa vyzdvihne o piatej."
„Okej, ahoj."
„Ahoj," a zavesil. Pozrela som sa na hodinky. Pol tretej. Musím sa začať chystať. Išla som sa osprchovať, potom som si vysušila vlasy a zabalila ich do uteráka. Nad šatami som sa musela rozhodovať rýchlo. Obliekla som si čierne rifle, žlté neónové tričko s trblietkami, riflovú bundu a obula som si žlté lodičky s hrubým opätkom a vzala som si čiernu kabelku. Rýchlo som si natočila vlasy a už som počula klaksón auta. Mame som rýchlo všetko vysvetlila a už som sedela v aute. Cesta trvala asi okolo hodinky. Ocitla som sa pred klubom a urobila som všetko, čo mi Liam povedal. Majiteľ ma odviedol dozadu, zaklopal na dvere a v nich sa objavil Liam. S úsmevom ma pozval dnu.