Kráčala som nočným Londýn práve v predvečer štedrého dňa.Určite sa pýtate prečo,však?Prečo nesedím doma pri krbe so svojou rodinou?Pretože žiadnu nemám.Mama ma opustila ako malé dievča a ja som sa ocitla v sirotinci.Keď som mala 18,odišla som odtiaľ a presťahovala sa sem-do Londýna.Londýn bol vždy môj sen a teraz sa mi postupne plní.Ako som tak kráčala, pošmykla som sa na lade,ktorý bol perfektne schovaný pod snehom a spadla na zem. ,,Super,to sa môže stať iba mne"zašomrala som si popod nos a pokúsila sa vstať.Zrazu niekto položil ruku na moje rameno a ja som od strachu nadskočila. ,,Si v poriadku?"spýtal sa ma chalan v mojom veku s kučeravými vlasmi a zelenými očami. ,,Ukáž,pomôžem ti."S jeho pomocou som sa nejako postavila.Oprášila som sa a pozrela naňho. ,,Som Harry"vystrel ku mne ruku.S úsmevom som ju prijala. ,,Jasmin"usmiala som sa. ,,Čo robíš tu vonku v predvečer štedrého dňa?"spýtal sa ma zo zdvihnutým obočím. ,,Som na prechádzke,nevidíš?...
nespriatelíme blogy? :)
OdpovedaťOdstrániťmohli by sme :)
OdpovedaťOdstrániťtak u mňa už si :)
OdpovedaťOdstrániťaj ty u mňa :P
OdpovedaťOdstrániť